Čo sa ešte vynechalo alebo zmenilo?
Úryvky o dokonalosti a nemeniteľnosti Slova

Najprv uvediem niektoré úryvky z pôvodných nezmenených prednášok Abdrushina, aby čitateľ presne vedel, čo súvisí s dokonalosťou a všemúdrosťou Božou.

Z prednášky „Vánoce 1932“ (v 3-dielnom Posolstve „Hviezda betlehémska“):

Z prednášky „Nový rok 1935“ (chýba celá v 3-dielnom PG):

Z prednášky „Já posílám vás“ (chýba celá v 3-dielnom PG)

Z prednášky „A když se lidstvo zeptá“ (chýba celá v 3-dielnom PG):

Z prednášky „SLAVNOST ZÁŘÍCÍ HVĚZDY 29. prosince 1937: Poslední Slavnost Pánova na zemi“ (chýba celá v 3-dielnom PG):

Zmysel pojmu „prastvorenie“

V prednáškach „Duchovné úrovne (Praduchovné úrovne)” sa pojem „prastvorenie” ešte spája s pojmom „čistého duchovna (praduchovna)”. Až v prednáške „Prehľad stvorenia” sa pojem „prastvorenie” spája len s tromi najvyššími stupňami čiste duchovnej (praduchovnej) ríše.

V pôvodnom „Poselství doznívá” je prednáška „Prehľad stvorenia” až za prednáškami „Duchovné úrovne” (čo je logickejšie), pričom v prerobenom 3-dielnom Posolstve sú prednášky „Praduchovné úrovne” na konci.

Úryvky z prednášok 3dielneho PG, „Praduchovné úrovne VI a VII“:

A teraz uvádzam úryvok z prednášky „Prehľad stvorenia“, kde nám Abdrushin dáva jednoznačný pokyn ohľadne správneho používania pojmu „prastvorenie“:

Z citovaných úryvkov vyplýva, že od prednášky „Prehľad stvorenia“ pre nás platí pokyn, že už viac nesmieme brať praduchovné a prastvorenie ako jeden pojem, lebo to jedno nie je. To je jednoznačný dôkaz toho, že táto prednáška musí byť uvedená až za všetkými prednáškami o „praduchovných úrovniach“ (resp. „Duchovní úrovně“), kde sa pojem „praduchovno“ označuje ešte slovom „prastvorenie“.

Ak sa Abdrushin vyjadril v 1.osobe množného čísla „už viac nesmieme“, nič jednoznačnejšie a jasnejšie nemohlo byť v tejto veci povedané. Platilo to teda aj pre neho a jeho prednášky! Inak by tam dal „už viac nesmiete“.

Takže horeuvedený pokyn je splnený jedine v pôvodnom vydaní „Poselství doznívá“! Prerobené 3-dielne Posolstvo Grálu nespĺňa tento autorov pokyn!

V knihe „Poselství doznívá“, v prednáške „Posedlí“ je uvedené:

Posledná veta sa do 3-dielneho Posolstva už nedostala.

Vynára sa otázka:

Znamená to teda takú zmenu v pôvodnom pláne, že posadnutí v Tisícročnej ríši už liečení nebudú? Ak by sa to predsa len malo naplniť, tak kvôli čomu by táto veta mala z Posolstva zmiznúť, keď už tam raz bola?

A takýchto „malých“ zmien sa v Posolstve urobilo neúrekom.

Odpoveď na otázku ohľadne spoznania vodcu Krišnamurtiho uvádzam nielen preto, že v dnešných vydaniach chýba, ale hlavne preto, že hoci je otázka zdanlivo na inú tému, záver odpovede je aktuálny aj v dnešnej dobe:

Nasledujúci úryvok sa v dnešnom vydaní odpovedí na otázky takisto nenachádza:

„Všetky ostatné práce nie sú odo mňa; lebo Oskar Ernst Bernhardt a Abruschin je jedna a tá istá osoba. Autorské práva mojich prednášok nikdy nedám do iných rúk, aby si vždy podržali pokojnú vecnosť, ktorú majú od začiatku. Neosobnú, nadčasovú.“

Takže v tom istom odseku, kde Abdrushin píše o autorských právach na svoje prednášky, nám jasne oznamuje, že Oskar Ernst Bernhardt (čo bolo jeho občianske meno) a Abdrushin je jedna a tá istá osoba.

Rôzne neskoršie úvahy niektorých jeho nasledovníkov o tom, že Oskar Ernst Bernhardt je len duchovná časť Abdrushina a samotný Abdrushin je osoba z vyšších sfér, z praduchovna, vyvrátil on sám práve touto, neskôr už nezverejňovanou a vynechávanou vetou, dávno predtým, než tieto mylné popisy pôvodu Abdrushina mohli vzniknúť.

Chcem v tejto súvislosti spomenúť tiež spis „Volanie z Prastvorenia“, kde sa píše v jednej stati o tom, ako sa Abdrushin odpútal od pozemského tela, avšak v inej časti sa hovorí o trigone Imanuel-Parsifal-Abdrushin, kde je jeden vo všetkých a všetci v jednom. Inde sa v tomto istom spise píše, že Imanuel prebýva na zemi ako Abdrushin. Takže hovoriť o praduchovne v súvislosti iba s Abdrushinom myslím že je dávať čosi navyše, než sám Abdrushin vo svojom Posolstve napísal.

V prípade, že v tom nemá niekto úplne jasno, je lepšie potom radšej pomlčať.

A otázky sa vynárajú:

Bolo by možné, že sa až dodnes šíria rôzne spisy a fámy, kde sa opisuje osoba Abdrushina ako praduch z ostrova Spravodlivosti, o ktorom nie je v Posolstve ani slova, keby nedošlo k vynechaniu dôležitej informácie od samotného autora Posolstva, že Oskar Ernst Bernhardt a Abdrushin je jedna a tá istá osoba?

Komu sa tu vlastne poslúžilo vynechaním toho, čo Abdrushin o sebe už dávno napísal?

V januári 1931 poslal Abdrushin list pánovi Josefovi Kovářovi (prekladateľovi Posolstva do češtiny), z ktorého jasne vyplýva, že Posolstvo Grálu z r. 1931 zostane navždy v tejto forme! (viď Hlas, zväzok 6 z r. 1996, str.60, časť listu):

A otázky sa vynárajú:

Nechal by Abdrushin bez povšimnutia svoj odkaz, že jeho Posolstvo zostane navždy v tej forme z r.1931, keby sa neskôr rozhodol zmeniť ho? Zmenil by on niečo, čo už raz prehlásil ako nemeniteľné? Nezmenil by tým nakoniec aj sám seba? Koľko čitateľov by mu potom ešte verilo, že z najvyšších výšin všemúdrosti Božej nám priniesol Slovo Pravdy, ktoré neznáša akýchkoľvek zmien?

Ako sa máme postaviť k prehláseniu pána Vollmanna, že ani sám Abd-ru-shin nemohol meniť vo svojom Posolstve vnútorný obsah Pravdy, ale iba formu, ak vieme, že Abdrushin napísal: „Posolstvo z r. 1931, ktoré je v sebe uzavreté dielo, navždy zostane v tejto forme.“

Pokiaľ niekto argumentuje, že Abdrushin predsa jedenkrát zmenil fialové Posolstvo Grálu z roku 1926, aby vydal veľké vydanie v r. 1931, a tým by sa dalo pripustiť, že mohol zmeniť aj toto vydanie, aby dal neskôr pokyn na vydávanie iba 3-dielneho Posolstva, tak sa tým miešajú hrušky s jablkami.

Posolstvom Grálu z r. 1931 Abdrushin rozšíril Posolstvo z r. 1926, takže tu len pribudli prednášky, aby vyšlo konečné tzv. Veľké vydanie Posolstva Grálu, na ktoré jedine sa už v neskorších rokoch odvolával ako nemenné. Žiadna prednáška z roku 1926 nezmizla a neskončila kdesi v trezore, čo sa práve stalo s chýbajúcimi prednáškami v 3-dielnom povojnovom vydaní Posolstva oproti predvojnovým vydaniam!

Prerábka Posolstva je taká rozsiahla, že by to muselo zabrať mnohomesačnú prácu. Ale ešte v r. 1940 sa na pokyn Abdrushina vydala dotlač pôvodného nezmeneného Posolstva Grálu z r. 1931! Takže vtedy nebolo ešte ani pomyslenia na prerobenie Posolstva. To by muselo byť veľmi náhle a rýchle rozhodnutie na takúto veľkú prerábku.

A otázky sa vynárajú:

Ako je to možné, že v prehlásení slečny Irmingard sa uvádza, že Abdrushin od r. 1938 triedil, krátil, prepracovával a nanovo zostavoval svoje prednášky, aby dosiahol celistvého zobrazenia Posolstva, ktoré mal priniesť ľuďom, a zároveň sa dozvedáme, že v r. 1940, čiže o 2 roky neskôr dal súhlas na dotlač pôvodného, nezmeneného Posolstva Grálu z r. 1931? Či snáď nevedel o tom, že sa niekto z jeho vstúpencov chystá urobiť dotlač Posolstva? Alebo by to niekto urobil svojvoľne? Nebolo v pôvodnom Posolstve, ktoré Abdrushin priniesol ľuďom, dosiahnuté želané celistvé zobrazenie?

Abdrushinovo sklamanie z ľudstva nemohlo byť príčinou na prerobenie Posolstva v období roku 1940, lebo sklamaný bol už dávno predtým.

Svoje sklamanie dával najavo nielen vo svojich mnohých skorších prednáškach (Cudzinec,...), ale hlavne od roku 1936. Vidieť to na zmene štýlu prednášok, avšak nikde nie je ani náznak toho, že by sa malo meniť to stávajúce - Slovo!

Aby čitateľ vycítil jasnú zmenu, stačí si poriadne všimnúť, aký rozdiel je medzi prednáškami do r.1936 a od roku 1936. Samozrejme, podmienkou toho je, že sa musia čítať v predpísanom poradí kompletné pôvodné, nezmenené prednášky, nie rozhádzané prerobené.

Opakujem, čo už bolo inde naznačené, niektorí argumentujú, že je jedno, či hľadajúci číta prerobené alebo neprerobené Posolstvo, lebo aj jedno aj druhé je od Abdrushina.

Keby to bolo jedno a to isté, bez ohľadu nato, čo čítame, tak by ani skupina, čo propaguje 3-dielne Posolstvo, nekázala, že sa má čítať už len to. Aj im by to bolo jedno. Však keby to malo byť naozaj jedno, tak prečo tá snaha ukryť mnohé vety zo slova Abdrushinovho, načo by sa to vôbec prerábalo?

Avšak zdôvodnenie, že sa to prerobilo kvôli ľuďom, len dokazuje, že to jedno nie je!

Jedným z dôležitých, „zabudnutých“ prehlásení Abdrushina je jeho Volanie z r.1927, v časopise „Der Ruf“ („Volanie“), zošit 1 a 2:

„Budu proto vždy svým Slovem přítelem každého člověka a nepřítelem jeho chyb, protože kvůli tomu nemohu nic škrtnout“.

Abdrushin tu jasne napísal, že kvôli chybám ľudí nemôže vo svojom Slove vyškrtnúť nič! Ak o 4 roky neskôr doplnil fialové Posolstvo Grálu z r. 1926 a vydal Posolstvo Grálu Veľké vydanie (z r.1931), určite to neurobil kvôli zlyhaniu ľudstva. Takže ani neskôr to nemohla byť táto príčina, pretože by aj v tomto prípade poprel sám seba!

Keď sa už nevie vecne odpovedať na logické otázky a fakty zo samotného Posolstva, niekto ďalší ponúkne najnovší tromf – Posolstvo nebolo prerábané len osobne Abdrushinom, ale sa prerábalo aj po jeho odchode zo Zeme, po r. 1941, kedy to údajne prijímala slečna Irmingard jemnohmotne...

K tomuto naozaj niet čo dodať.

V prípade, že je pravda, že Abdrushin schválil spisy zo Zaviatych dôb, tak by mal aj tie zmeny schvaľovať, a to u tých istých ľudí, ktorí to pôvodne písali. Alebo že by to stihol sám? V domácom väzení, pod dohľadom gestapa? To by však po r.1940 pri neustálej kontrole a zákazoch činnosti od nemeckých úradov asi možné nebolo. To by sa nedalo stihnúť ani úplne zdravej, neobmedzovanej osobe. A takisto ani slečna Irmingard, aspoň som sa k takej informácii nedostal, sa nevyjadrovala k zmenám v Zaviatych dobách, napriek tomu, že aj tam vo veľkom nastali.

A otázky sa vynárajú:

Ak teda nemohol Abdrushin z časových a zdravotných dôvodov prerobiť spisy zo Zaviatych dôb (niekto to predsa urobiť musel), tak potom kto môže zaručiť, ak to autor vyslovene nenapísal, že aj Posolstvo nebolo prerobené z rovnakých dôvodov a rovnakým spôsobom?

Nebola nakoniec zúčastnená a aktívna na prerábkach spisov zo Zaviatych dôb a zároveň Posolstva Grálu tá istá skupina osôb?

Medzi čitateľmi Posolstva sa šíri aj varovanie ostatným, hlavne všetkým nerozhodnutým a váhajúcim, že sa poukazovaním na dokonalosť, nemeniteľnosť a dnešnú aktuálnosť pôvodných nezmenených prednášok od Abdrushina spochybňuje Trigón.

V tejto súvislosti by som chcel bez akýchkoľvek ďalších komentárov uviesť informáciu:

V roku 1936 oznámil Abdrushin, že Božská časť pani Márie sa vráti do svojho domova, aby nebola pošpinená nastávajúcimi udalosťami, odíde zo Zeme. V r.1937 Abdrushin oznámil, že sa tak stalo, tým v Márii na Zemi zostalo len to ľudsky-duchovné.

Vieme, že v dnešnej dobe máme Posolstvo Grálu v zmenenej forme.

Zároveň však vieme, čo máme určite nezmenené neustále k dispozícii – je to pôvodné Abdrushinovo Slovo Pravdy, zverejnené počas jeho života na Zemi. Jeho Posolstvo zo Svetla je jeho testament(!), ktorý dodnes niektorí hľadajú.

V tomto jeho jedinom a pravom testamente treba hľadať odpovede, lebo inde ich Abdrushin ani nenechal....!

Záverom tejto časti uvádzam ešte jednu dôležitú vynechanú vetu z knihy „Poselství doznívá“, ktorú autor nie náhodou zdôraznil na konci výkričníkom, a ktorej každé slovo sa takisto do bodky naplní:

„Bylo zaslíbeno, že noha Vyslance Božího nevstoupí do prachu toho, co bylo!“