Zaviate doby a Pripravovatelia cesty


Jeden z najhlavnejších dôvodov, prečo príbehy zo zaviatych dôb na tomto mieste spomínam, je fakt, že v r. 1936 Abdrushin v prednáške „Upravovatel cesty“ (v 3-dielnom Posolstve miesto nenašla) na ne poukazoval:

„Pozemské životy a působení známých připravovatelů cesty počínaje Hjalfdarem až ke Krišnovi, k Lao-Tseovi, Buddhovi a Zarathustrovi a ještě mnoho jiných opět ožijí. Je to proto, že se dnes musí každý začátek ve svém koloběhu spojiti s koncem, aby se při tom soudil, stoupal výše anebo spěl k rozkladu.

V příbězích všech těchto připravovatelů uvidíte ještě jednou zřetelně jednotné, velké vedení ze Světla. Uvidíte však také úporný boj temnot proti každé pomoci, jíž se mělo lidstvu dostati.“

Knihy zo zaviatych dôb, ktoré sa ku mne doteraz dostali, sú:

Z doznělých tisíciletí;

Zaviate doby sa prebúdzajú I až III;

Ephesus;

Zoroaster;

Lao-Tse;

Budha;

Mohamed;

Germáni;

Miang Fong;

V lesoch Afriky;

Evangelium Janovo;

Žiaľ, ani tieto príbehy sa nevyhli zmenám a vynechávaniu textu.

Niektorí stúpenci Abdrushina sa o týchto knihách vyjadrujú ako o niečom, čo netreba snáď až tak vážne brať, nakoľko je to slovo ľudské. Vytiahne sa tento argument hlavne vtedy, pokiaľ z týchto dávnych dôb sa nezačnú vynárať niektoré otázky, týkajúce sa posledného súdu.

---

V ďalšom si dovolím poukázať konkrétne na niektoré ZMENY v menovaných knihách, aby si hľadajúci sám utvoril vlastný názor a aby dokázal nájsť odpoveď na podstatnú otázku s tým súvisiacu: PREČO?


EPHESUS (nem. - 1935)

Na Slovensku dlhú dobu nebola vydaná kniha „Ephesus“, hoci tento príbeh vydavatelia zaraďujú na prvé miesto. Všetky ostatné príbehy už vytlačené boli, mal som ich buď v slovenčine alebo v češtine, len Ephesus nikde. Prečo, to najlepšie vedia jej vydavatelia. Medzi ľuďmi sa šírila kópia starého strojopisu, ktorý bol už horšie čitateľný.

Preto som sa veľmi potešil, keď sme asi pred desiatimi rokmi boli na Hore na Vomperbergu (tu bolo dokončené Posolstvo Grálu), že som v tamojšej knižnici našiel, hoci v nemčine, knižné vydanie príbehu „Ephesus“. Bol som vtedy ochotný čítať to aj v nemčine, pretože som chcel mať túto knižnú podobu.

Aké však bolo moje sklamanie hneď v úvode, keď som pri listovaní knihou zistil, že prakticky celých 20 prvých strojopisných strán sa v nemeckom vydaní nenachádzalo! Samozrejme, knihu som si nekúpil.

Viem, že v dnešnej dobe sa preklady týchto príbehov robia podľa kníh z tejto centrály, takže predpokladal som, že aj slovenský, či český preklad bude okresaný o tento dlhý úvod. Preto som sa o tieto knižné formy už viac nezaujímal.

Neskôr som sa dozvedel, že aj na iných miestach sa vynechávali zmienky o práci bytostných, o spolupráci prvých ľudí s bytosťami prírody, atď.

príloha - Ephesus chýbajúci úvod


BUDDHA (nem. - 1936)

O tom, ako bytostní pomocníci a priatelia postavili ľuďom kameň, odkiaľ mali ísť k Večnému ľudské modlitby, sa dozvieme len v pôvodnej verzii Buddhu, v prerobenej z r. 1992 to chýba:

Gautama promluvil. Jeho jasný, hlas nesl se širou plání:

„Vy věrní! Musíme se rozloučiti s naším mistrem, který vnesl do života nás všech to nejlepší, co máme; vědění o Pánu všech světů.

(nasledujúci zvýraznený odsek v novom preklade z r. 1992 chýba!) – Dnes ukládáme jeho tělo do hrobky, kterou ruce jeho bytostných přátel tak krásně vyzdobily, že bychom toho nikdy sami nebyli dokázali. Byly to také jejich ruce, které nám postavily tento kámen jako místo, odkud mají nadále vystupovati vzhůru k Věčnému oběti našich modliteb.

Jeho tělo vracíme zemi, s kterou byl spjat vzájemnými pouty lásky. Jeho duše nastoupila cestu do světlých výšin. Vzestup bude sice namáhavý, ale nedaleko stojí pomocníci, připravení ku pomoci. Kdo z nás je si vědom, že mu dluží dík, ten vzdej tento dík modlitbou, která vystupujícího láskyplně podepře.

Shůry byla mi dána slova, jež zdobí jeho náhrobek: „Ten, který dosáhl svého cíle na zemi, Siddharta — stal se tím, který se probudil na onom světě: Buddha.“

Ako dôkaz prikladám nemecký originál z Buddhu, str.208.


Ďalší príklad zmien:

Úryvok zo starého prekladu:

„Je zde nádherně!“ zvolal nadšeně. „Schází mi tu jen nějaký větší kámen, asi tak uprostřed této zelené plochy, kde bychom mohli vykonávati své pobožnosti. Lotosový kalich jsem si vzal s sebou!“

Již příštího rána stál na Gautamou označeném místě obětní kámen. Z pozadí skal vykukovaly smějící se obličeje bytostných, kteří chtěli viděti, má-li mistr radost z jejich práce.

Gautama je hledal, rozhlížeje se kolem, když vtom je náhle spatřil.

„Děkuji vám, pomocníci!“ volal na ně nahoru a v okamžiku cítil, že je vnitřně spjat s tímto novým domovem.

Jeho průvodci zatím opravovali svou chatu. Po skončení nutných prací vydali se na výzkumnou pouť po okolí.

Ako sa to zmenilo v novom preklade:

„Je tu nádherně!“ zvolal nadšeně. „Schází mi tu jen nějaký větší kámen, asi tak uprostřed této zelené plochy, u kterého bychom mohli konat své pobožnosti. Lotosovou misku jsem si vzal s sebou!“

Kámen stál na místě označeném Gautamou hned příštího jitra. Byli tu i oba jeho průvodci a šťastně se smáli.

„Děkuji vám!“ volal k nim. Hned se cítil být s tímto novým domovem spojen.

Lidandha a Vada opravili svou chatu a potom podnikali výzkumné výpravy do okolí.

Ako dôkaz prikladám nemecký originál z Buddhu, str.310. Z neho jasne vyplýva, že starý preklad je bližšie k nemeckému originálu než nový, hoci takisto nie je úplne presný.

Pre objektívnosť je tu treba upozorniť, že v nemeckom origináli nie sú spomenuté „smejúce sa tváre bytostných“ ale len „smejúce sa tváre“ a potom v nemeckom origináli je spojenie, že sprievodcovia „opravovali chatu“ - bez slovíčka „zatím“!

Napriek tomu vidieť z nemeckého originálu, že Gautama ďakoval „pomocníkom“ a o pomocníkoch sa v texte Budha hovorí hlavne ako o bytostných pomocníkoch, viď citát: ...

Bytostný, který byl matčiným přítelem, dopomohl jim k nějakému ptáku, jehož si mohli upéci, neboť ohně měli dost. O ten se staral jejich přítel, jehož vídávali i chlapci a kterého měli velmi rádi. Nazývali ho „pomocníkem“ a on jím skutečně byl.

Pokiaľ to boli duchovní pomocníci, nazvaní boli „svetlými pomocníkmi“.

Vynára sa otázka:

Prečo len v niektorých prípadoch sa spolupráca bytostných pomocníkov s ľuďmi vynechala, keď sa na mnohých miestach ponechala?


Nemenej závažnou skutočnosťou je to, že na konci nového prekladu Buddhu chýba celá posledná kapitola!

príloha - Buddha chýbajúci záver


ZOROASTER (nem. - 1936)

Z príbehu o živote Zoroastra som vybral taký text, kde chýba jedno slovo a jedna ucelená veta, a každý čitateľ vycíti, že nový preklad je oproti tomu starému veľmi strohý, nie tak citlivý.

Starší preklad (zvýraznené slovo a veta v novom preklade chýbajú):

Opäť sa Saadi priučil niečomu, čo bolo dôležité. Ale radosť z krásy ho naplňovala mierou ďaleko väčšou.

Taktiež jeho malí pomocníci, škiatkovia, ho naučili mnohému. Dovolili mu nahliadnuť do nor zvierat. Ukázali mu ložiská drahokamov v skalách, verne opatrované zvláštnymi, k tomu určenými strážcami, ktorí vyzerali celkom inak než bytosti, ktoré ošetrovali stromy a kríky.

Nový preklad z r. 1995:

Znovu sa Saadi niečo naučil, čo bolo pre neho dôležité. Ale radosť z krásy ho napĺňala oveľa viacej.

Aj jeho malí pomocníci ho niekedy učili. Ukázali mu ložiská drahokamov. Ukázali mu, ako nádherný kameň ležal uložený v skalách, verne strážený zvlášť na to určenými strážcami, ktorí vyzerali celkom inak než bytosti, ktoré ošetrovali stromy a kríky.

Ako dôkaz prikladám nemecký originál zo Zoroastra, str.66, kde jasne vidieť, že nový preklad je nedobrý a nekompletný.

A otázky sa vynárajú:

Komu prospieva ten dnešný moderný, oklieštený jazyk? Prečo sa neponechali pôvodné preklady v tej forme reči, ako to bolo vtedy aj preložené? Komu vadila informácia o škriatkoch ako aj o zvieracích norách, že sa to z textu vynechalo?


Uvedené vynechané úryvky v príbehoch zo zaviatych dôb sú len časťou toho všetkého, na čom si niekto dal veľmi záležať, aby sa o tom hľadajúci od určitej doby už nedozvedel.

Podstatné je však to, že sa pôvodné, nezmenené texty objavili na verejnosti včas, aby ľudia mohli podľa doporučenia Abdrushina čítať kompletne to, čo všetko sa za jeho života na Zemi napísalo.

Aké je to dôležité vedieť o bytostiach prírody a ich pôsobení, dokazujú slová z Posolstva, citujem:

„Není-li jasného vědění o bytostném působení, není ani duchovního poznání! A bez jasného vědění o duchovnu a jeho působení nemůže vzniknouti ani poznání Boha!“

Vynára sa záverečná otázka:

K čomu vlastne malo poslúžiť to, že sa v príbehoch zo zaviatych dôb na mnohých miestach vynechalo alebo menilo pôsobenie bytostných, ako aj spolupráca ľudí s bytosťami prírody, keď sám Abdrushin hovoril o nutnosti tohto poznania?

Na začiatok stránky