Posolstvo Grálu „z poslednej ruky“ alebo pôvodné Posolstvo?

Medzi čitateľmi Posolstva Grálu nie je žiadnou novinkou fakt, že Posolstvo dokonale dáva odpovede na všetko potrebné pre človeka dnešnej doby.

Tu je však potrebné čosi dodať, aby nevzniklo zase iné nedorozumenie: Sám autor Posolstva napísal, že nie je čas na nepotrebné zastavenia a všetko potrebné sme už v jeho prednáškach a odpovediach dostali. Ostatné vysvetlenia budú zodpovedané až po Prvej veľkej očiste, teraz dostávame len to najnutnejšie.

Takže v dnešnej dobe nebudeme vedieť odpovedať na všetko, dostaneme dokonalé odpovede len na to, čo s nami úzko súvisí a čo dnešný človek nutne potrebuje pre svoje prežitie (myslí sa tým duchovné prežitie a jeho duchovnú premenu).

Podľa mňa pokyny, príkazy, zákazy a doporučenia, čo čítať a čo nie, sú úplne zbytočné, pretože každý človek musí prejsť svojou vlastnou cestou, aby na Ceste Pravdy, ktorá jedine vedie do Cieľa, sa naučil kráčať podľa pravidiel Stvoriteľa.

Všetci hľadajúci by mali byť oboznámení s danými súvislosťami, ktorých poznanie môže skrátiť túto ich cestu, najmä ak je takmer isté, že sa s dôsledkami niektorých minulých udalostí skôr či neskôr stretnú.

Jednou z takých udalostí je, že Posolstvo Grálu bolo prerobené.

Posolstvo Grálu v 3-dielnom prevedení, ktoré sa dnes predáva verejne v kníhkupectvách, je v porovnaní s pôvodnými, neprerobenými prednáškami od Abdrushina iné nielen čo do počtu prednášok (chýba vyše 60 prednášok, vyše 300 strán textu), ale aj čo do obsahu mnohých prednášok s rovnakým názvom, kde chýba buď jedno či zopár slov alebo zopár viet, nejaký ten odsek, alebo chýba aj viac než polovica prednášky. Málokde je v novom vydaní napísané niečo naviac.

Hlavným argumentom pre túto obrovskú zmenu sa stal väčší úpadok ľudstva, než sa vo Svetle predpokladalo, kvôli čomu bolo vraj treba zmeniť aj knižnú formu Posolstva Grálu a vydať ho ako tzv. „Posolstvo Grálu z poslednej ruky“. Všeobecne sa tento názor opiera o prehlásenie slečny Irmingard a následné prehlásenia (napr. od pána H.Vollmanna).

Počas môjho viacročného skúmania som sa stretol aj s takými ľuďmi, ktorí sa vyjadrili o skrátenom 3-dielnom Posolstve ako o pokrivenom, falošnom či nepravom, ako o zločine, ktorý sa tým udial, apod.

Ja som v týchto prívlastkoch značne opatrnejší. Prečo?

Vďačím Bohu, že som to prerobené Posolstvo Grálu od r.1994 pri sebe mal, lebo pomocou neho začal môj obrat naspäť – zo špiny Domov. Ale vývoj sa nezastaví a prirodzene som sa na konci roku 1998 zoznámil aj s pôvodnými prednáškami od Abdrushina. Dnes čítam už len pôvodné, nezmenené Posolstvo.

Napriek tomu som na to prerobené 3-dielne Posolstvo Grálu, ktoré mi zo začiatku mimoriadne pomáhalo, vôbec nezanevrel, aj dnes je na čestnom mieste v mojej knižnici, hneď vedľa tých pôvodných, nezmenených vydaní.

Mnohí, ktorí čítajú len prerobené Posolstvo, vravia, a ja osobne súhlasím s týmto ich názorom, že bodaj by sme dokázali žiť „len“ podľa tohto prerobeného a skráteného 3-dielneho Posolstva.

Tu niet čo namietať. Avšak to nemôže byť argumentom nato, aby som dnešné skrátené (prerobené) a pôvodné (neprerobené) Posolstvo Grálu považoval za to isté.

Abdrushin napísal, že ani jedno z jeho slov sa nestratilo a každé z jeho slov sa naplní, lebo je to ČIN. Z toho vyplýva, že napriek vynechaniu desiatok prednášok v 3-dielnom Posolstve a ďalších odsekov a viet, aj tieto vynechané slová sa jedného dňa všetky naplnia, čo pán Vollmann síce vôbec nepoprel, ale prečo by sme tie prednášky nemali poznať, keď sa majú do posledného slovka naplniť? Aký by to malo zmysel, aby sa to aj tak naplnilo, avšak od určitého času by to čitatelia nemali poznať, práve to, čo sa aj tak naplní?

Niektorí potom hovoria, že aj jedno aj druhé vydanie je vlastne Slovo od Abdrushina, takže je to prakticky jedno, čo čítame, lebo aj tak je to o vyžarovaní.

Čítame v Posolstve, že autor zdôrazňoval nutnosť dodržania poradia prednášok a prirovnal to k stúpaniu po rebríku alebo na schodoch.

A otázky sa vynárajú:

Pri snahe dodržať uvedenú podmienku autora môže to byť jedno, či budeme stúpať nahor prostredníctvom dvoch úplne rozdielnych Posolstiev, čo do poradia prednášok, ako aj ich obsahu?

A čo to spomínané vyžarovanie? Chce niekto povedať, že vyžarovanie prostredníctvom živého Slova sa nezmení, keď z jeho písomnej formy ubudne povedzme jedna štvrtina?

Na doplnenie – úryvok z vynechanej prednášky „Živé slovo“:

„Živé Slovo mého Poselství nejsou lidské výrazy a věty, které k němu používám. Je to něco pro vás nepochopitelného, co do nich vkládám a co je v těchto formách schopné vstoupit do vás, jestliže se pro to otevřete. Používám vašich slovních forem a vět jen jako určitý druh kanálků, jimiž přivádím živé Slovo k vašemu duchu. Jen váš duch je schopen je přijmouti, aby pak mohl svým zesílením roztrhnout všechna pouta plíživé temnoty.“

A otázky sa vynárajú:

Keď odoberieme štvrtinu z kanálikov, pomocou ktorých Abdrushin privádzal k našim duchom ŽIVÉ SLOVO, zostane účinok tohto živého Slova rovnaký?

Načo by potom Abdrushin písal, že dokonalé sa nesmie meniť? Zostáva to dokonalé aj naďalej dokonalým, keď sa z neho uberie alebo k nemu pridá? Alebo pôvodné Posolstvo Grálu a Doznievania neboli dokonalé, že kvôli ľuďom sa mali zmeniť?

Ak autor Posolstva napísal, citujem:

„Slovo se nemá říditi podle lidí, nýbrž všichni lidé podle Slova! Neboť Slovo jest, lidé však mají teprve býti!“,

tak mám ako človek právo sa rozhodnúť, a v tomto prípade som sa ja rozhodol pre Slovo Pánovo, čiže striktne sa držať len toho, čo napísal alebo prehlásil sám Abdrushin.

Prehlásenia iných osôb nanajvýš beriem na vedomie.

K tejto téme sa mi veľmi páčilo vyjadrenie Josefa Kovářa ml. v Hlase, svazek 2, z r. 1993, kde napísal:

„Musím se přiznat, že po pochopení uvedeného dění jsem byl dost alergický na nové překlady Pánova Slova a jeho úpravy. Jenomže – takový postoj vskutku svou negativností není přínosný, tvůrčí, že jako každá negace neposiluje dobrý vývoj, ale naopak. Dospěl jsem tedy k názoru, že čím později v závěru světového soudu přichází hledající ke Slovu, tím více se musí namáhat („namáhejte se a pospíchejte“) v poznávání a přijímání Slova Božího. A k této zvýšené námaze ho nutí zůžené kanálky slov a vět nového překladu. Bude (doufejme) usilovněji hledat, prosit a klepat, a tím si vytvoří cestu k nalezení Slova, které Pán dal lidem za svého života.“

Mnohí čitatelia 3-dielneho Posolstva Grálu, ktorí boli organizovaní v Hnutí Grálu, keď zistili, že im nebola daná informácia o tom, že existujú navyše aj pôvodné nezmenené prednášky od Abdrushina (a že sú ich desiatky), prežili viac či menej silné sklamanie. Jeden spis od nemenovaného Kanaďana svedčí o jeho obrovskom sklamaní, a z toho vyplývajúcom aj „nabrúsenom“ tóne v texte.

Ale Abdrushin nám jasne hovorí o sklamaní ľudí (Poselství doznívá, prednáška Zklamání):

„Neboť každé nesplnění je vždycky jen vinou zklamaného“.

...

„Jestliže jste jednou pochopili plnou hodnotu slov mého Poselství, pak znáte také všechny zákony samočinně působící ve stvoření. Pak pro vás nebude žádného zklamání, neboť jste se sami stali vědoucími.“

Chcel by som spomenúť ďalšiu, možno menej známu skutočnosť:

Podľa vyjadrení viacerých učeníkov Abdrushina začiatkom 50-tych rokov sa na Vomperbergu predávalo súčasne pôvodné Posolstvo Grálu aj s jeho prerobenou 3-dielnou verziou!

A otázky sa vynárajú:

Ako má poctivý čitateľ Posolstva vnímať a vyhodnotiť tento zjavný rozpor a ako je to v súlade s údajným pokynom Abdrushina, že sa má čítať už len tzv. „Posolstvo z poslednej ruky“?

Ak mám predsa Abdrushina brať naozaj vážne a keby On prerobil pôvodné Posolstvo a dal by nám pokyn, že platí už len prerobené „Posolstvo z poslednej ruky“, tak by som si ja osobne nikdy nedovolil predávať zároveň aj pôvodné – už neplatné, predvojnové vydania. Ale stalo sa...

Takže ten pokyn platil a platí dodnes len pre čitateľov Posolstva, kým pre jeho predajcov v jednom časovom období platilo niečo iné? Takto sa majú dodržiavať presné pokyny a určenia Syna Človeka?

V nasledujúcom texte uvádzam tri skutočné a živé príklady o tom, ako môže vynechanie zopár odsekov z jednej vynechanej prednášky, jednej vety, jedného slovka spôsobiť mylné pochopenie Božieho zasľúbenia, alebo zbytočné nedorozumenia:

1/ V knihe „Poselství doznívá“, v 17. prednáške „Vánoce“, sa nachádzajú vety:

...

„Jeho zpozemštění nebylo tedy od počátku předurčeno. Jedině na jeho prosbu bylo mu dovoleno, že k súčtování smí jíti až na zem. S vyslyšením této prosby změnil se také úděl této země, jež bude uchráněna před úplným zničením! Po strašlivé očistě smí býti povznesena do říše, kam zkáza nenalezne přístupu.“

Z uvedených viet vyplýva, že pozemská inkarnácia Tešiteľa, ktorého Ježiš sľúbil poslať od Otca, bola oznámená až apoštolom Jánom. Nie skôr! Slová „teprve Janem“, ako aj nemecký originál „erst - najskôr, až“ hovoria samé za seba.

Dozvedáme sa, že Duch Pravdy by splnil svoje poslanie aj bez narodenia na Zemi, príchodom v oblakoch, mohol tak byť ušetrený utrpenia na Zemi. Táto inkarnácia mu bola povolená len na svoju vlastnú žiadosť – po smrti Syna Božieho na kríži!

A potom sa len čudujeme, keď čitatelia prerobeného Posolstva Grálu (aj ja som to tak 4 roky vnímal) čítajú príbehy zo zaviatych dôb, príbehy Zoroastera, z Atlantídy, o Nahome, apod, kde si pri oznamovaní inkarnácie Syna Človeka na Zemi v ďalekej budúcnosti myslia, že tu ide o narodenie Tešiteľa, Ducha Pravdy, zvestovaného Synom Božím pri Poslednej Večeri, hoci Abdrushin hovorí v „Poselství doznívá“ úplne inak(!).

A otázky sa vynárajú:

Tým, že táto prednáška sa nedostala do 3-dielneho Posolstva, už jej slová neplatia? Ale platia, aj pán Vollmann to potvrdil.

Takže ak bola inkarnácia Ducha Pravdy, ktorý nás mal uviesť do plnej Pravdy, oznámená podľa Abdrushina až apoštolom Jánom, vynára sa logická otázka, akú inkarnáciu Syna Človeka (Sudcu) zvestovali Zoroaster, Nahome, Atlantída, Izaiáš, atď, všetci, ktorí boli na Zemi pred Kristom, resp. pred apoštolom Jánom? (príloha: Časový prehľad poslov Svetla)

Kde by sme mohli ešte nájsť Pravdu o narodení Imanuela, keby sme mali aj naďalej ukrývanú pôvodnú prednášku Vánoce, ktorá sa v prerobenom Posolstve nenachádza?

(Poznámka: Ak sa má niečo nové postaviť, musí sa staré zbúrať a ten, kto staval na falošných základoch, musí si to po zrútení toho starého najprv v pokore priznať, aby mohol stavať nové.)

2/ Odpoveď Abdrushina na otázku „Výraz Grál“ (Listy Grálu z r. 1927) sa v dnešných vydaniach nenachádza, hovorí sa tam na záver o autorských právach:

„Autorské práva mojich prednášok nikdy nedám do iných rúk, aby si vždy podržali pokojnú vecnosť, ktorú majú od začiatku. Neosobnú, nadčasovú.“

A potom sa len čudujeme, keď sa dvaja „kohúti“ v Rakúsku a Nemecku v nedávnej dobe otvorene a verejne dohadovali o autorských právach na vydávanie Posolstva Grálu. Dohnali to podľa prijatých informácií až k súdu.

A otázky sa vynárajú:

Boli by mali títo dvaja vodcovia za sebou také veľké stáda ľudí, keby sa všetci informovali a vedeli by, že Abdrushin nikdy nikomu nedal a nedá autorské práva na svoje prednášky? Bola by sa odohrala táto veľká blamáž, toto verejné zneuctenie a škandalizovanie poslania Abdrushina, keby ani jeden z týchto dvoch „kohútov“ nemal v tomto nezmyselnom spore nikoho za sebou?

Som presvedčený, že k tomu sporu prispelo hlavne to, že stúpenci Abdrushina v obidvoch týchto skupinách boli neostražití a nesnažili sa v dôsledku pokynov svojich vodcov oboznámiť sa dôsledne s textami, ktoré boli postupom času vynechané a dané dostratena.

Aj tu rozhodla slobodná vôľa ľudí, ktorí prestali byť slobodní!

3/ Aj prednáška „Plamen učedníků“ z knihy „Poselství doznívá“ nebola vôbec zaradená do prerobeného 3-dielneho Posolstva Grálu. Nachádza sa však v poradí ako sedemnásta v brožúre „Napomenutia“ („Ermahnungen“). Pri bližšom skúmaní zistíme, že ani tu sa Abdrushinove prednášky nevyhli zmenám.

Okrem iného sa v uvedenej prednáške vynechalo aj slovné spojenie „po soudu“:

Vynára sa otázka:

Ak bol vynechaný výraz „po soudu“, je naozaj jedno, či bude mať každý človek na zemi učeníka dnes alebo po súde? A potom sa len čudujeme, koľko je tu v dnešnej dobe slúžiacich a povolaných učeníkov, ktorí spečaťujú a spečaťujú...

Aj informácia, že Tisícročná ríša, Bohom zasľúbená, môže byť vytvorená jedine samotným Bohom, nikdy nie človekom, hovorí jasnou rečou. A potom sa len čudujeme, koľko je dnes pred vrcholom očisty povolaných budovateľov...

-------

Niekto by si mohol dať oprávnenú otázku, prečo používam citáty iba z českého prekladu, hoci na Slovensku máme už k dispozícii aj slovenský preklad? Má to dve základné príčiny.

Prvá príčina:

Poselství Grálu z vydavateľsta Hlas schválil Abdrushin osobne a pre mňa je toto podstatné. Ako sa to udialo, píšem v časti „Poselství Grálu z r.1932 a 1940, pôvodné, Veľké vydanie (v češtine, vydavateľstvo Hlas Zlín)“.

Druhá (hlavná) príčina:

V úvode knihy „Poselství doznívá“ je v predhovore (v předmluvě) jedna veta, ktorej plnú vážnosť som si uvedomil až vtedy, keď som sa po pár rokoch hľadania dostal k nemeckému vydaniu „Doznievania k Posolstvu Grálu 1, 2“ („Nachklänge zur Gralsbotschaft 1, 2“) a zistil som rozdiely medzi českým pôvodným prekladom a týmto nemeckým originálom.

Možno by som sa snažil pochopiť tieto zmeny, keby v nemeckom origináli bolo čosi navyše oproti českému prekladu. To sa síce aj stalo, sú tam prednášky naviac, ani ich poradie nie je totožné, ale závažné na tejto skutočnosti je, že v niektorých prednáškach s rovnakým názvom je v českom preklade napísané toho viac než v nemeckom origináli! A nejde tam len o nejaké to slovíčko dve, ale jedná sa o celé vety a odseky, napr. prednáška „Vánoce 1932“ (v 3-dielnom PG „Betlehémska hviezda“) a prednáška „Budiž Světlo“.

A to všetko v dvoch vydaniach Doznievaní, v nemeckom a českom jazyku – ešte počas života Abdrushina na Zemi!

Vynára sa otázka:

Ako môže obsahovať preklad viac než originál? Opačne by to za určitých okolností bolo možné, hoci s veľkými výhradami a otáznikmi. Ale aby v preklade bolo napísané viac, to na prvý pohľad nemá žiadnu logiku.

Všetko sa však vyjasňuje, keď si poriadne prečítame predhovor („předmluvu“) vydavateľstva Hlas ku knihe „Poselství doznívá“.

Mnohí, ja som nebol výnimkou, berú často predhovor ako čosi symbolické, čo sa v úvode knihy obyčajne nachádza zo zvyku alebo zo slušnosti. Aj to je možno príčinou toho, že napr. zverejnená kniha „Poselství doznívá“ na internete má inú „Předmluvu“, nakoľko sa zrejme nepovažoval úvodný text od vydavateľa Hlas za dostatočne závažný a dôležitý. V tejto veci chcem len upozorniť, že som si neoveroval to, či text „Poselství doznívá“ na internete je zhodný s textom rovnomennej knihy, vydanej vydavateľstvom Hlas, podrobnejšie som si všimol len úvod.

Tá dôležitá veta, na ktorú poukazujem, naväzuje na informáciu, že sa čitateľovi dostávajú po Posolstve Grálu ďalšie prednášky od Abdrushina:

„Jejich řazení a obsah byly Pánem přesně určeny pro čtenáře v naší zemi.“

Inými slovami, prekladatelia týchto Abdrushinových prednášok v Československu nemali k dispozícii nemecké originálne „Doznievania“, ale podľa presných pokynov autora Posolstva Grálu sa prekladali prednášky, ktoré postupne posielal do Československa on sám!

Preto má tá veta obrovský význam.

Ak teda Abdrushin (Imanuel) presne určil poradie a obsah prednášok „Poselství doznívá“ z rokov 1932 – 1937 pre čitateľov „v našej zemi“, to znamená, že to určil pre čitateľov z Čiech, Moravy, Sliezska, Slovenska a časti Zakarpatskej Ukrajiny, ktorá vtedy takisto patrila do územia medzivojnovej Československej republiky.

Pre čitateľov z týchto území, ako čitateľov „v našej zemi“, platí až dodnes toto určenie autora Posolstva Grálu!

Dalo by sa povedať, že toto určenie platí takisto pre mnohých čitateľov v zahraničí, ktorí z nejakých dôvodov odišli z horeuvedených území bývalého Československa.

Otázky, prečo Nemci mali už aj vtedy iné „Doznievania“, patria zrejme medzi otázky, ktoré budú na základe prirodzeného vývoja a diania na Zemi zodpovedané až po Prvej veľkej očiste.

Ako sa na základe týchto skutočností rozhodnú čitatelia Posolstva Grálu, je na každom z nich individuálne, slobodná vôľa nikomu nebola vzatá.

Horeuvedené okolnosti boli po dlhšom zrení podstatnou príčinou toho, že som začal písať o týchto informáciách a súvislostiach so zmenami v Posolstve od Abdrushina.

---

V ďalšej časti uvádzam niektoré upozornenia, ktoré sú veľmi dôležité pre lepšie pochopenie Abdrushinovho Posolstva.

Dôležité upozornenie 1:

Obidva preklady, čiže český preklad „Ve Světle Pravdy – Poselství Grálu“ z r. 1932, ako aj slovenský preklad „Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu“ z r. 2004 vychádzajú z toho istého nemeckého originálu „Im Lichte der Wahrheit – Gralsbotschaft“ z r. 1931.

Avšak „Doznievania k Posolstvu Grálu“ sa už odlišujú! Nemecký originál so slovenským prekladom nie sú zhodné s českým pôvodným prekladom.

1/ Slovenský preklad „Doznievania k Posolstvu Grálu 1, 2“ z r. 2004 vychádza z nemeckého originálu „Nachklänge zur Gralsbotschaft 1, 2“ z r.1998 (Edition Bernhardt).

I. diel tejto knihy je prekladom z nemeckého originálu s názvom „Nachklänge zur Gralsbotschaft von Abdruschin Band I.“, ktorý vydalo vydavateľstvo „Der Ruf“ v r. 1934.

II. diel tejto knihy je prekladom z nemeckého originálu s názvom „Nachklänge zur Gralsbotschaft von Abdruschin Band II.“, ktorý vydalo vydavateľstvo „Bernhardt Montreaux“ v r. 1998 s nasledovným vyjadrením:

„Abdruschin chcel vydať „Doznievania 2“, k čomu však už nedošlo. Predložené zoradenie odpovedá poradiu prednášok číslo 60-97, ako boli uverejnené vydavateľstvom „Der Ruf“ G.m.b.H. Mníchov. Zhrnutím týchto spisov do knihy sa splnilo prianie mnohých čitateľov.“

2/ Český preklad „Poselství doznívá“ je prekladom z nemeckých prednášok tak, ako to stanovil k prekladu sám Abdrushin.

V predhovore (předmluva vydavatele) k tejto knihe je mimoriadne dôležitý oznam:

„Vážení čtenáři, přicházíme k Vám s přednáškami od Abdrushina, které postupně vycházely v létech 1932 až 1937 péčí našeho nakladatelství pod souhrnným názvem „Poselství Grálu doznívá“. Jejich řazení a obsah byly Pánem přesně určeny pro čtenáře v naší zemi.“

Ďalej sa tam píše:

Takto dnes máme aj my možnosť prečítať si prednášky z „Doznievaní k Posolstvu Grálu“ prostredníctvom slovenského prekladu a porovnať, čo autor Posolstva určil pre nemecký národ a čo určil pre čitateľov „v našej zemi“ - pre čitateľov v bývalej ČSR, čiže pre čitateľov z Čiech, Moravy, Sliezska, Slovenska a časti Zakarpatskej Ukrajiny.

Upozornenie 2:

Pokiaľ v „Poselství doznívá“ hovorí Abdrushin o prednáškach z Posolstva, myslí sa tu pôvodné Posolstvo Grálu, veľké vydanie z r.1931. Dôkazom toho sú slová v prednáške „Pokřivené duše“ (z knihy „Poselství doznívá“), ktoré takisto boli v 3-dielnom Posolstve vynechané:

„Nynější a následující přednášky jsou rozšířením Poselství! Kdo jim chce rozumět, musí znát Poselství. Je to celek, který musí být dodržován v předepsaném pořadí, má-li se stát pravým věděním.“

Ak sú nejaké prednášky rozšírením Posolstva, nemôžu logicky patriť do tohto Posolstva. Tým sa samozrejme neznižuje ich hodnota, ale oddeľuje sa tu niečo ako základ a ako nadstavba.

Knihy „Doznievania k Posolstvu Grálu“ nemôžu byť nikdy samotným základným dielom „Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu“!

Upozornenie 3:

Označenie „čiste duchovná“ ríša sa nachádza výlučne v pôvodných vydaniach Abdrushinových prednášok, v prerobenom Posolstve sa toto označenie zmenilo na „praduchovná“ ríša.

Ďalšia viditeľná zmena sa týka názvu „duchovných“ úrovní. V pôvodných Doznievaniach sa tieto úrovne nazývajú „Duchovné úrovne“, kým v prerobenom Posolstve dostali názov „Praduchovné úrovne“.

Dodatočné upozornenie:

Pokiaľ sa čitateľ rozhodol čítať Abdrushinove pôvodné, nezmenené prednášky, mal by dodržať nielen poradie prednášok, ale najprv zvládnuť a prijať Posolstvo Grálu, potom Posolstvo doznieva a až potom nezaradené prednášky a rôzne dodatky.

Každý by si mal dať pozor, aby nepovažoval nejakú prednášku od cudzieho človeka za prednášku od Abdrushina. V tom mu musí správne radiť jeho vlastný cit.